VEĽKÁ MORAVA
VEĽKÁ MORAVA
Do sťahovania národov sa v 5. Až 7.storočí zapojili i kmene Slovanov. Ich pôvodné sídla boli medzi riekami Visla a Dneper. Antickí historici ich označovali Venétmi, Antmi, Slovienmi. Na našom území sa začali usádzať na prelome 5.- 6. str.(Toho dôkazom je aj keramika pražského typu.) Ich sťahovanie vrcholí v 6.-7.str, pri ktorom sa rozdelili do troch vetiev: 1. Západná vetva – Poliaci, Česi, Slováci, Polabskí Slovania, Lužickí Srbi 2. Východná vetva – Rusi, Bielorusi, Ukrajinci 3. Južná vetva – Srbi, Chorváti, Slovinci Žili v rodovom zriadení, ich hlavným remeslom bolo poľnohospodárstvo. Pôdu obrábali hákom, neskôr rydlom. Pestovali jačmeň, pšenicu, žito, proso, strukoviny. Venovali sa rybolovu a brtníctvu (zber medu divých včiel). Chovali ovce, kozy, ošípané, hovädzí dobytok. Boli zruční remeselníci – kováči, tesári, tkáči. Pokročilé poľnohospodárske postupy rozšírili rodovú občinu a tá sa zmenila na susedskú. Od 7.str.si Slovania stavali hradiská, ktoré sa stali strediskami remeselnej výroby a sídlom kmeňového náčelníka a jeho družiny. Svojich mŕtvych spaľovali. Žili vo vojenskej demokracii, v ktorej sa spájali do kmeňových zväzov, ktoré môžeme považovať za prvotné štátne útvary. Neskôr bola vojenská demokracia nahradená feudálno-vazalskými vzťahmi. Veľkým nebezpečenstvom sa pre Slovanov stali AVARI- turkotatárske kmene ázijského pôvodu. Ich spolunažívanie malo rôzne podoby- od avarskej nadvlády až po vytvorenie spoločnej slovansko-avarskej kultúry(avarsko-slovanská symbióza). Západní Slovania vytvorili proti Avarom spoločný obranný zväz, prvú nad kmeňovú spoločenskú organizáciu. Na jej čelo sa postavil franský kupec SAMO so svojou ozbrojenou družinou. Táto ríša trvala 35 rokov (623–658). Úspešne odolávala Avarom a v roku 631 v trojdňovej bitke porazili i franského kráľa Dagoberta pri Vogatisburgu (Devín). Po smrti Sama sa začala ríša rozpadať a jednotlivé kmene začali medzi sebou bojovať. Na prelome 8.-9.str., keď bola avarská nadvláda čiastočne nahradená franskou, dochádza k prenikaniu kresťanstva na naše územie. Šíria ho franskí kňazi, čím sa zároveň usilujú o podriadenie Slovanov Frankom. V 9.str. sa utvorili dve kniežatstvá – NITRIANSKE a MORAVSKÉ. Nitrianske knieža PRIBINA dal postaviť svojej manželke, ktorá bola kresťankou kostol okolo roku 828(830), ktorý bol prvým na našom území. Posvätil ho salzburgský arcibiskup ADABRÁM. Pribina sa dal tiež neskôr pokrstiť a stal sa kresťanom. V roku 833 moravské knieža MOJMÍR obsadil Nitrianske kniežatstvo, pripojil ho k moravskému, a tak vznikla VEĽKÁ MORAVA. Nazval ju tak byzantský biskup PORFIROGENETOS. Jej zakladateľ založil mojmírovskú dynastiu. Pribina bol vyhnaný z Nitry, nakrátko sa usadil na dvore franského kráľa, ktorý mu neskôr pridelil ako léno územie okolo Blaténskeho jazera. Jeho sídlom bolo Blatensko (Blatnohradie), ktoré po ňom spravoval jeho syn KOCEĽ. Mojmír si uvedomoval závislosť od franskej ríše a usiloval sa vybudovať opevnené hradiská, ktoré by mu poslúžili pri obrane proti Frankom(oppidium). To sa Frankom nepáčilo. V roku 846 vtrhol ĽUDOVÍT NEMEC na VM a zosadil Mojmíra. Skutočnosť, že na jeho miesto dosadil jeho synovca RASTISLAVA, je prejavom uznania mojmírovskej dynastie a zároveň prejavom existencie feudálnych vzťahov. Hoci sa Rastislav stal kniežaťom za pomoci Frankov, aj on sa snažil zbaviť franskej nadvlády. Keďže si uvedomoval úlohu franských kňazov, požiadal v roku 861 pápeža MIKULÁŠA I. o vyslanie vierozvestov, ktorí by šírili kresťanstvo v reči ľudu zrozumiteľnej. Pápež ho však neuspokojil, a preto v roku 862 požiadal o pomoc byzantského cisára MICHALA III. Ten jeho žiadosti vyhovel a poslal na VM solúnskych bratov KONŠTANTÍNA- filozofa a METODA. Títo dvaja cestou na VM zostavili slovanské písmo- hlaholiku, k nám prišli v 863. Do staroslovienčiny postupne preložili liturgické knihy, pri kniežacom dvore založili školu, v ktorej začali vzdelávať Slovanov. Používanie staroslovienčiny pri náboženských obradoch využili franskí kňazi na očiernenie Konštantína a Metoda pred pápežom, pretože Cirkev v tomto období uznávala iba tri liturgické jazyky – latinčina, gréčtina, hebrejčina. V roku 867 preto odišli do Ríma, aby tu obhajovali svoje liturgické knihy a svoju činnosť. Pápež HADRIÁN II. schválil staroslovienčinu ako liturgický jazyk. V tomto čase však Konštantín ochorel a rozhodol sa ostať v Ríme. Tu vstúpil do kláštora pri chráme Sv. Klementa, kde je aj pochovaný, prijal rehoľné meno CYRIL a o krátky čas – 14.2. 869 zomrel. Metod sa na spiatočnej ceste zastavil v Panónii u Koceľa a tam vykonával svoje poslanie. Koceľ však poslal Metoda späť do Ríma so žiadosťou o udelenie cirkevnej hodnosti, ktorá by Metodovi umožňovala vysväcovať kňazov. Pápež jeho žiadosť vyhovel a Metod sa stal arcibiskupom. Na ceste z Ríma však Metoda zajali franskí biskupi, ktorí proti nemu intrigovali a neuznávali ho. Metod sa na VM vrátil až v 874 na zásah pápeža JÁNA VIII., ktorý potvrdil Metoda v úrade a jeho väzniteľov pokarhal. Od 869 však už na VM nevládol Rastislav, lebo bol zosadený Frankmi a SVATOPLUKOM. Rastislav bol vydaný KAROLMANOVI, franskému kráľovi, ktorý ho dal oslepiť a zabiť. Na VM vypuklo povstanie proti franskej nadvláde na čele so SLAVOMÍROM, ktoré mal Svätopluk, postavený na čele franských vojsk potláčať. Svätopluk však Frankov zradil a prešiel na stranu VM. Podarilo sa mu vyhnať Frankov a v roku 871 sa ujal vlády . Pod jeho vedením sa VM stala významnou silou v Strednej Európe a taktiež mala najväčšiu rozlohu počas svojej existencie. Metod sa v 879 musel znovu vydať do Ríma, pretože franskí kňazi a biskupi ho znovu ohovárali. Pápež sa ho však opäť zastal. Knieža Svätopluk mal vyslať do Ríma dvoch kňazov, ktorí by boli vysvätení za biskupov a pomáhali by Metodovi. Boli nimi WICHING, ktorý tiež intrigoval proti nemu a GORAZD, neskorší prvý svätec- Slovák. I samotný Svätopluk nemal rád Metoda, pretože ho kritizoval za jeho zvrhlý, nerestný život. Metod však pod záštitou a podporou pápeža mohol svoj úrad vykonávať až do svojej smrti 885. Svätopluk po jeho smrti vyhnal z VM jeho žiakov, ktorí utiekli do Bulharska (GORAZD, KLIMENT, ANGELÁR, ...). Tu vytvorili nové písmo a nazvali ho po Cyrilovi – cyrilikou. Po Svätoplukovej smrti sa o vládu podelili jeho synovia. Politická koncepcia sa delila na : · Univerzalisticko – rímsku (Mojmír II. sa orientoval na Frankov a jazyk latinský) · Partikularisticko – slovanská (Rastislav orientácia na VM a starosloviensky jazyk) Veľký význam malo kresťanstvo, ktorého úlohou bolo pokresťančiť slovanských pohanov. Kým jeho šírenie franskými kňazmi slúžilo k pripútaniu Slovanov k Frankom; príchodom Konštantína a Metoda dochádza zásluhou kresťanstva k posilneniu veľkomoravskej štátnosti. Taktiež prostredníctvom staroslovienčiny a hlaholiky získali naši predkovia prístup ku vzdelaniu, ale boli tiež položené základy kultúrnych dejín Slovanov. Zásluhou Konštantínovho diela PROGLAS sa začalo obyvateľstvo VM oboznamovať aj s filozofickými otázkami. Veľká Morava Mojmír, zjednotiteľ Veľkej Moravy, sa nedožil zvlášť vysokého veku. Po necelých šestnástich rokoch vlády zomrel a jeho smrť vyvolala zmätky a boje o nástupníctvo. Možno by sa veci nejako vyriešili, ale susedná, mocnejšia Franská ríša na čele s kráľom Ľudovítom prezývaným Nemec si osobovala právo zasiahnuť do veľkomoravských nástupníckych bojov. Ľudovít dobre vedel, že nemôže poslať na veľkomoravský panovnícky stolec nejakého svojho grófa. Veľkomoravania by ho určite neboli prijali, naopak, vyprášili by ho zo svojej krajiny hneď na druhý deň. Bolo sa treba obzrieť po vhodnom kandidátovi z veľkomoravských veľmožov z panov-níckej vrstvy, dynastie. Najväčšmi sa Frankom pozdával Mojmírov synovec Rastislav, dobre známy v panovníckych kruhoch. Navštívil aj franský dvor a stihol sa skamarátiť s Ľudovítovým synom Karolmanom, a tak sa dalo rátať, že bude aj naďalej udržiavať dobré vzťahy s Franskou ríšou. Všetci radcovia na dvore Ľudovíta Nemca žili v tejto predstave a vonkoncom netušili, ako hlboko sa sklamú. Rastislav totiž len čo zasadol na ústredný panovnícky stolec, robil všetko, aby sa zbavil franského poučovania a zasahovania. Chcel byť nezávislý a riadiť slobodný, nikomu nepodradený štát. Zámer to bol vynikajúci, len ciest k nemu bolo veľa a príliš sa križovali. Rastislavovo počínanie považoval Ľudovít Nemec za vzburu a rozhodol sa neposlušného panovníka tvrdo potrestať. Pritiahol roku 855 s obrovskou armádou na Veľkú Moravu. Rastislav ho nečakal na otvorenom poli, ale stiahol sa do svojej pevnosti, na ktorej beznádejne stroskotali všetky útoky franských vojsk. Ľudovít musel ustúpiť a Rastislav si nenechal ujsť príležitosť a dal si prenasledovať franské vojská. Hnal ich hlboko do ríše, až za Dunaj, pričom krajinu strašne vyplienil a vypálil. Neúspech donútil Ľudovíta, aby hľadal proti Veľkomoravanom spojenca. A našiel – bulharský štát, v ktorom vládol cár Boris.Ten sa výbojmi dostal až po hranice východného Slovenska , na rieku Tisu, a odtiaľ bol schopný kedykoľvek ohroziť Veľkú Moravu. V takejto nebezpečnej situácii musel Rastislav rýchlo konať.
Slovania sa museli podriadiť Avarom. V šiestom storočí, keď napätie medzi Slovanmi a Avarmi vrcholilo sa na stranu Slovanov pridal franský kupec Samo. Samo ako kupec už vedel o avarsko - slovanskej vojne a na naše územie viedol veľkú kupeckú karavánu a aj početný vojenský sprievod. Avari boli porazení a na našom území vzniká nový útvar - Samova ríša. Samo vládol v období od 623 - 658. Mal 12 nemenovaných manželiek a 22 synov a 15 dcér. Sama uznávali za svojho kráľa nielen Slovania na Slovensku a Morave, ktorí povstali proti Avarom, ale aj české kmene, ktoré Avarský útlak nepoznali. Jeho vojsko odolalo aj trom útokom Franského kráľa -Dagoberta. Po tomto víťazstve(632) vtrhol na územie Franskej ríše. Pridali sa k nemu aj vzdialené české kmene a lužickí srbi. Po jeho smrti, o ktorej sa dozvedáme veľmi málo, sa ríša rozpadla.Samova ríša sa nachádzala na území dnešného Slovenska, Poľska, Česka a Rakúska.
Prvé zmienky o Nitrianskom kniežactve sú z prvej tretiny 9. stor. Vzniklo spojením viacerých slovanských rodov a kmeňov. Rozprestieralo sa na juhozápadnom Slovensku až po Biele Karpaty a možno k nemu patrila aj časť Spiša a Gemera. Prvých vládcov nepoznáme, ale vieme o Pribinovi, ktorý je označovaný za najstaršieho známeho slovanského vládcu na území Slovenska. Za jeho panovania (825-833) sa začala christianizácia. V roku 828 bol pri Nitre postavený prvý kostol zasvätený pravdepodobne Panne Márii. O konci Nitrianskeho kniežactva nemáme veľa správ. Známe je iba to, že ho z trónu zosadil vládca vedľajšieho Moravského kniežactva - Mojmír I.(833).Od tohto dátumu sa počíta vznik Veľkej Moravy.
Pribinove snahy o christianizáciu a zmenu hospodársko - sociálneho života nenašli odozvu medzi poprednými predstaviteľmi vtedajšej domácej spoločnosti. Z toho vznikali aj rôzne rozpory a to asi využil Mojmír a bez boja dostal Nitrianske kniežactvo. Po asi 5-6 ročnom putovaní sa Pribina pridal so svojou družinou.
Pribinovi do léna územie v Dolnej Panónii pri rieke Zale ústiacej do Blatenského jazera. Tu si vystaval Blatno hrad. Kedže jeho územie znemožňovalo expanziu Veľkej Moravy, bol neskôr porazený Rastislavom.
Vznik Veľkej Moravy sa datuje od roku 833, teda obsadením Nitrianskeho kniežactva Mojmírom až po rok 906 útokmi maďarských kmeňov na naše územie. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846-870).Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava. Kedže Mojmír bol na strane východofranského kráľa, to isté sa očakávalo aj od Rastislava. Ale opak bol pravdou. Prvým náznakom nesúhlasu bolo poskytnutie azylu franskému utečencovi Albgisovi, ktorého kráľ Ľudovít odsúdil na smrť. V roku 853 sa Rastislav spojil s Bulharmi, ktorí prepadli východofranskú ríšu, ďalej podporoval odboj Ratboda proti Ľudovítovi Nemcovi čo vyústilo k útoku Ľudovíta Nemca proti Veľkej Morave. Vojna však skončila porážkou a stiahnutím sa Ľudovítových vojsk z územia Moravy. V roku 869 sa Rastislavove a Svätoplukove (bol synovcom Rastislava a nitrianske údelné knieža) názory začali rozchádzať. Vyvrcholilo to až zradou Svätopluka. Svätopluk vydal franskému kráľovi Rastislava pod podmienkou, že získa moc nad Veľkou Moravou. V nasledujúcom roku 871 bol Svätopluk obvinený zo zrady a uväznený v Bavorskom väzení.
Slavomírove povstanie, ktoré vzápätí vypuklo na území Veľkej Moravy proti frankom, už markgrófi Viliam a Engelšal (správcovia Veľkej Moravy )nedokázali potlačiť. Preto sa Karolman ( syn Ľudovíta Nemca ) odvážil k riskantnému kroku. Prepustil Svätopluka z väzenia a postavil do na čelo vojska proti Slavomírovi. Svätopluk sa však pridal na stranu Slavomíra a zničil Karolmanovo vojsko. Veľká Morava bola opäť slobodná a mala nového panovníka Svätopluka(871-894 ).V tomto čase sa prvýkrát objavuje označenie Veľká Morava.
Svätoplukovi sa ako prvému pripisuje titul a postavenie kráľa. Po úspešnom odrazení útokov Frankov sa Svätopluk oženil so sestrou českého kráľa Bořivoja. Bol to úspešný politický sobáš, ktorý mu zaručil podporu u českého panovníka. V roku 874 uzavrel mierovú zmluvu s franským kráľom Ľudovítom Nemcom. To mu uvoľnilo ruky, aby dobyl územia Vislanov pri Krakove, Chorvátov v Dolnom Sliezsku a polabských Srbov až k rieke Sale. Veľkomoravská ríša na vrchole Svätoplukovej slávy mala asi okolo 350 tisíc km2. Svätopluk zomrel roku 894.Ešte pred smrťou rozhodol o rozdelení vlády v krajine medzi svojich synov. Svätopluk II. sa pravdepodobne stal nitrianskym kniežaťom a bol podriadený bratovi Mojmírovi II., ktorý bol panovníkom Veľkej Moravy.Veľkomoravská ríša sa rozpadla okolo roku 907.Presný dátum rozpadu Veľkej Moravy nepoznáme, ale vieme, že roku 907 keď sa pri Bratislave odohrala bitka medzi Maďarmi a Moravanmi Veľká Morava už neexistovala.
Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
Po Pribinovi pokračoval v šírení kresťanstva aj Rastislav. Usiloval sa upevniť nezávislosť svojej krajiny spod vplyvu Franskej ríše. Asi roku 861 sa obrátil na pápeža Mikuláša I. so žiadosťou o zriadenie vlastného biskupstva a poskytnutie misionárov ovládajúcich slovienský jazyk.
Pápež sa k tomuto kroku neodvážil, kedže si chcel udržať dobré styky s Franskou ríšou. Preto sa Rastislav obrátil na Byzantského cisára Michal III. Ten mu vyhovel a na naše územie poslal dvoch solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Týchto dvoch bratov určil cisár za vedúcich misie na Veľkej Morave. Konštantín a Metod zostavili slovanské písmo - hlaholiku. Následne na to začali prekladať Evanjeliá. Koncom jesene 863 prišli Konštantín a Metod so svojim sprievodom na Veľkú Moravu.
Popredné úlohy tejto misie boli: výchova domácich kňazov, šírenie kresťanstva a bohoslužby v domácom jazyku.
V sídle kniežaťa Rastislava bolo založené slovanské učilište.
Pôsobenie byzantskej misie, najmä používanie slovienskeho jazyka v liturgii, narážalo na odpor franských kňazov.Preto sa vydali solúnski bratia na prvú cestou za obhajovaním svojho učenia. Zastavili sa u Koceľa na Blatenskom kniežactve. Pôvodne mali ísť do Carihradu, ale keď sa dozvedeli o smrti Michala III. odobrali sa do Benátok. Pápež Mikuláš I. ich pozval do Ríma, pretože sa dopočul, že nesú so sebou ostatky pápeža Klimenta. Pápež Mikuláš však medzitým zomrel a jeho nástupca Hadrián II. ich slávnostne prijal a schválil slovienský jazyk ako liturgický jazyk. Metod a niektorí žiaci boli v Ríme vysvätení za kňazov. Chorľavý Konštantín vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Roku 869 zomrel vo veku 42 rokov. Metod sa spolu so svojimi kňazmi chcel vrátiť späť na Veľkú Moravu. Zastavil sa však u Koceľa a ten mu odporučil, aby sa vrátil do Ríma a požiadal pápeža o vysvätenie za biskupa. Pápež Hadrián II. mu vyhovel a zriadil aj novú samostatnú misijnú cirkevnú moravsko-panónsku provinciu podriadenú priamo Rímu.Medzitým na Veľkej Morave prebiehalo povstanie a boje s Franskou ríšou. Bavorskím biskupi, ktorí boli nespokojní s výhlásením Ríma zajali pápežského legáta a arcibiskupa Metoda. Postavili ho pred súd. Po tom, čo sa dostal k moci Svätopluk sa aj veci okolo Metoda začali meniť. Ujal sa toho pápež Ján VIII. Zakročil proti bavorským biskupom a vyslal svojho legáta, aby uviedol Metoda do úradu arcibiskupa. Po uzavretí mieru s Franskou ríšou sa počet latinských duchovných začal zväčšovať. Aj keď všetci podliehali pod Metoda nedalo sa všetkému zabrániť.
Roku 878 bol pápež informovaný o sporoch medzi Metodom a latinskými kňazmi. Pápež vypočul obidve strany a to Metodovi prinieslo úplnú rehabilitáciu. Odobril aj liturgický jazyk a všetko to potvrdil bulou - Idustriae tuae. Aby uspokojil opačnú stranu vysvätil kňaza Wichinga za biskupa pre nitriansku cirkev. Bol však podriadený Metodovi. Po Metodovej smrti(885) sa Wiching postaral o zakázanie staroslovienskej liturgie. Ostatné vedúce osobnosti Veľkomoravskej staroslovienskej školy odišli do Bulharska alebo Chorvátska.
SAMO 623(4) - 658(9) vládnutie
V 6. A 7. storočí trpeli slovanské kmene sídliace na našom území nájazdmi Avarov. Príslušníci tohto ko-čov-ného kmeňa prepadávali osady, rabovali, plienili. Keď vypukla vojna medzi Avarmi a Byzantskou ríšou, Slovania využili príležitosť a povstali proti svojím utláčateľom. Do bojov na strane našich prapredkov sa zapojil aj franský kupec Samo so svojou družinou. Samo sa narodil okolo roku 600 a pochádzal z oblasti dnešného Paríža. Jeden z prameňov uvádza že bol keltského rodu, iný tvrdí že pôvodom bol Slovan. S početnou obchodnou karavánou, ktorá bola skôr húfom vojakov, dodával Slovanom zbrane a potom aj bojoval po ich boku. Prejavil sa ako udatný vojak. Vo Fredegarovej kronike sa píše: "Preukázal takú veľkú schopnosť proti Avarom, že to vzbudilo obdiv, a nesmierny počet ich padol pod slovanským mečom." Tento prvý známy panovník na našom území vládol 35 rokov a vybojoval veľa víťazných bitiek proti Avarom a proti Frankom. Pamätná je bitka proti franskému kráľovi Dagobertovi I. pri Wogastisburku roku 631, keď sa po trojdňových bojoch nepriateľské vojsko dalo na útek. Samo mal 12 žien (asi dcér najmocnejších slovanských náčelníkov ) a 37 detí. Umrel roku 658 (alebo 659). Po jeho smrti sa ríša rozpadla.
KTO BOLI AVARI ?
Bol to ázijský kočovný kmeň, ktorý sa v druhej polovici 6. storočia usadil v oblastiach stredného Dunaja a vytvoril si pevnostné ostrovy na slovanskom území. Historik Matúš Kučera opisuje Avarov takto: "Keďže celý život presedeli na koni a na obuvi nemali ani poriadnej podošvy, nohy im zakrpateli a boli nielen krátke, ale aj pekne zaokrúhlené do O. Smiech z krátkych a neforemných nôh však okamžite každého prešiel, keď sa zahľadel na odstrašujúci výraz tváre. Avari údajne už v kolíske zohavovali deťom tváričky, aby v dospelosti naháňali výzorom strach." Jazyk Avarov nepoznáme, skôr predpokladáme, že boli mnoho-etnickým spoločenstvom.
AKÁ VEĽKÁ BOLA SAMOVÁ RÍŠA
Slovania sa začali usádzať na našom území koncom 5. storočia. Svedčia o tom zachované písomné pramene a archeologické nálezy. Postupne doosídľovali úrodné nížinné, ale aj hornatejšie oblasti - povodie riek v Karpatoch. Samo spojil slovanské kmene do zväzku, ktorý ešte nemožno nazvať štátom, iba nadkmeňovým zoskupením proto-štátneho útvaru. Pravdepodobne zahŕňal juhozápadné a južné Slovensko, časti dnešného Maďarska, Rakúska, južnej Moravy, Čiech a zrejme aj časť Bavorska. Napriek krátkej existencii to bola obrovská ríša. Jej centrom boli nížiny v povodí dolného toku Moravy a stredného Dunaja.
PRIBINA ( 825 - 833 ) vládnutie
Stopäťdesiat rokov po zániku Samovej ríše na našom území pretrvávalo kmeňové zriadenie. Časom sa pretvorilo na nový, vyšší útvar - Nitrianské kniežat-stvo. Naši pradávni predkovia obrábali zem, pásli dobytok, venovali sa remeslám. A občas museli bojovať. Najmä proti Avarom, hoci tí postupne splývali s domácim obyvateľstvom, a tak sa nepriateľstvo zmierňovalo. K vojenským konfliktom však dochádzalo ešte dlho. Súdobá história si územie nad stredným Dunajom akosi prestala všímať. Za celé obdobie sa o ňom nezachovala nijaká správa. Až sa v dobových písomných prameňoch objavilo meno Pribina. Jeho predkovia sa pravdepodobne ako kmeňoví náčelníci zúčastnili aj po boku franského vojska Karola Veľkého na konečných víťazných bitkách proti Avarom v oblasti stredného Dunaja - v Panónii. Pribina zveľadil majetok predchodcov a časom zjednotil značnú časť samostatných útvarov na západnom, severnom a strednom Slovensku. Ako knieža spravoval krajinu najmä zo svojho hlavného sídla v Nitre - Nitrave. Tam dal postaviť aj prvý kresťanský kostol na našom území, teda na území severne od Dunaja. Pri upevňovaní svojej moci skrížil meče s kniežaťom Mojmírom I. (z mojmírovskej dynastie), ktorý sa takisto usiloval zväčšiť svoje, Moravské kniežatstvo. Pribina boj prehral a spolu s družinou a synom Koceľom opustil Nitru. Krátky čas žil vo Východofranskej ríši, potom v Bulharsku, Chorvátsku, Korutánsku a napokon v Zadunajsku, pri Balatóne a rieke Zale, kde mu franský panovník prepožičal (dal do léna) majetky. Neskôr mu ich daroval až do skutočného vlastníctva.
ČO ZNAČÍ MENO PRIBINA
O tom, že súvisí s latinským privignus (čo znamená nemanželský, nevlastný syn, pastorok), dnešní vedci pochybujú. Zastávajú názor, že je to slovo slovanského pôvodu. Podľa jedných pochádza zo slova prvina, čiže prvorodený syn, prvý z rodu. Väčšina vedcov sa však domnieva, že meno Pribina je odvodené od slova pribúdať, staršie pribývať. Keďže nitrianskemu kniežaťu pribúdala moc, sláva, majetok, takéto vysvetlenie pôvodu mena môže byť opodstatnené.
PRIBINA A KRESŤANSTVO
Keď dal Pribina postaviť kostol v Nitrave, bol ešte pohanom. Prečo tak urobil? Dôvodov mohol mať niekoľko. Možno chápal význam kresťanstva vo svojom kniežatstve, možno chcel vyhovieť manželke, kresťanke z Bavorska, alebo kupcom zo západu, ktorí prichádzali na naše územie a sústreďovali sa aj v Nitre, šíritelia kresťanstva - írsko-škotskí, franskí a talianski misionári, ako aj kupci zo západu - prenikali totiž na naše územie predtým (v druhej polovici 8.storočia). Pribina sa neskôr dal pokrstiť a stal sa zanieteným šíriteľom kresťanskej viery. Vo svojom kniežatstve v Panónii (tak sa nazývalo územie medzi Dunajom a Sávou) vybudoval 13 kostolov. Vysviacka každého sa stala veľkou udalosťou. Najväčšou bolo dokončenie baziliky v jeho sídle Blatnohrade.
O PRIBINOVI A JEHO DOBE V DÁTACH
-
Pribina sa narodil okolo roku 800.
-
V roku 828 sprevádzal salzburský arcibiskup Adalrám Ľudvíta Nemca na jeho výprave proti Bulharom. Vtedy navštívil (možno na pozvanie) aj Pribinu a vysvätil mu kamenný kostol
-
V rokoch 830 - 833 prebiehali boje medzi Pribinom a Mojmírom a skončili sa Pribinovou porážkou a útekom z Nitravy.
-
V roku 839 dal Ľudovít Nemec Pribinovi územie okolo Zaly v dolnej Panónii do prenájmu, v roku 847 do trvalého vlastníctva.
-
V roku 850 sa konalo vysvätenie kostola v Blatnohrade.
-
Pribina umrel v roku 861. Buď padol v boji proti Moravanom, alebo ho zákerne zavraždili. Jeho nástupcom sa stal syn Koceľ.
MOJMÍR I. 833 – 846 (vládnutie)
Začiatkom 9. storočia sa zjednocovali aj slovanské kmene na území dnešnej Moravy, aby spoločnými silami mohli lepšie odolávať vonkajším nepriateľom. Nevedno, kedy sa Mojmír I. narodil. Vieme však, že okolo roku 831 prijal spolu s družinou Moravanov kresťanstvo. Podobne ako Pribina patril k potomkom skúsených vojvodcov, ktorých volili členovia vojenských družín. Mojmírovo kniežatstvo bolo už dobre zorganizovaným územnosprávnym útvarom. Po vyhnaní Pribinu z Nitry Mojmír obe krajiny spojil a položil základy novej ríše, Veľkej Moravy. Nebol to jednoduchý proces. Mojmír musel najprv zlomiť Pribinovu vojenskú moc a poraziť vojská na ďalších mocných slovienskych hradiskách. Pobedim na Váhu pri Piešťanoch zničil napríklad až do základov a ponechal tam svoju vojenskú družinu. Podľa údajov Bavorského geografa sa ríša delila na 30 stredísk, ktorým dominovali hrady, alebo hradiská. V tom období Veľká Morava susedila s rozpínavou franskou ríšou, a hoci sa Mojmír I. usiloval žiť s ňou v priateľstve, východofranský panovník Ľudovít Nemec ho zosadil. Ale to sú len dohady. Iná verzia vraví, že Frankom vydal Mojmíra jeho synovec Rastislav, a ďalšia predpokladá, že prvý veľkomoravský panovník zomrel prirodzenou smrťou.
VLÁDA POKOJA
O panovaní Mojmíra I. sa nezachovali takmer nijaké informácie. V hmle sa rozplývajú aj základné údaje. Frankovia, ktorých v tom čase zamestnávali vnútorné spory, nemali čas starať sa o osudy Slovanov, za východnými hranicami svojej ríše, a tak si Mojmír I. mohol podrobiť Nitriansko bez vonkajších zásahov. Urobil to rázne. No jeho ďalšie vládnutie už bolo obdobím pokoja, mieru, obdobím budovania ranofeudálneho útvaru, kráľovstva. Niet nijakej správy o tom, že by bol Mojmír I. viedol nejakú vojnu proti Frankom. Svojim susedom vychádzal v ústrety, medziiným umožnil ich misionárom, aby na území Veľkej Moravy šírili kresťanstvo.
O MOJMÍROVI A JEHO DOBE V DÁTACH
-
V roku 830 prepukli boje medzi Mojmírom I. a Pribinom.
-
V roku 831 prijal Mojmír I. aj so svojou družinou krst.
-
V roku 840 umrel franský kráľ Ľudovít Pobožný a spory medzi jeho synmi sa naplno rozhoreli.
-
V roku 843 si traja bratia definitívne rozdelili Franskú ríšu na tri časti, z ktorých sa neskôr utvorili nové stredoveké feudálne štáty (kráľovstvá). Lotárovi patril stred Franskej ríše (Itália, Burgundsko a neskoršie Lotrinsko), Karolovi Lysému (Holému) západná časť(Francia) a Ľudovítovi Nemcovi východná časť (Germánia).
-
Mojmír I. umrel pravdepodobne v roku 846.
RASTISLAV 846 - 870 (vládnutie)
Vo Franských Fuldských análoch, v ktorých autori zaznamenávali udalosti v 8. a 9. storočí a ktoré sú najbohatším zdrojom informácií o Veľkej Morave, sa o výmene na panovníckom stolci píše takto: ”Okolo polovice augusta (rolu 846) vytiahol (Ľudovít Nemec) s vojskom proti moravským Slovanom, ktorí sa chceli odtrhnúť. Keď tu všetko usporiadal a urovnal proti svojej vôle, ustanovil im za vojvodu Rastislava, Mojmírovho synovca.” Historici predpokladajú, že Mojmíra I. nebolo potrebné zbavovať trónu, lebo udržiaval priateľské vzťahy s Frankmi. Mojmír vtedy pravdepodobne zomrel a istá skupina vladykov sa usilovala o odboj. Všetko sa však zmierlivo vyriešilo. Ľudovít Nemec vybral za následníka Rastislava preto, lebo sa domnieval, že bude poslušným vazalom Východofranskej ríše. Mojmírov synovec prežil totiž nejaký čas na dvore Ľudovíta Nemca a spriatelil sa s jeho synom Karolmanom. Ale Rastislav nebol dlho poslušným vazalom. O niekoľko rokov, keď si upevnil moc, postavil sa na odpor. Ľudovít Nemec zorganizoval proti nemu výpravu, Rastislav však odolal útoku a zahnal nepriateľa za Dunaj. Aby obmedzil vplyv franského duchovenstva na svojom území, najprv požiadal Rím, aby mu poslal kňazov, kresťanských učiteľov, a keď odtiaľ nedostal odpoveď, obrátil sa so žiadosťou na byzantského panovníka Michala III. Ten vybral dvoch bratov z mesta Solún, Konštantína a Metoda, ktorí ovládali jazyk blízky jazyku Slovienov a Moravanov na strednom Dunaji a Morave. Ich činnosť na našom území mala nesmierny význam. Frankovia sa vojnovými výpravami, ale aj rozličnými intrigami usilovali zbaviť Rastislava moci. Podarilo sa im to až s prispením Rastislavovho synovca Svätopluka I. Ten zajal strýka a vydal ho nepriateľom.
O RASTISLAVOVI A JEHO DOBE V DÁTACH
-
Rastislav sa narodil okolo roku 820
-
Pravdepodobne v roku 862 predostreli veľkomoravskí poslovia svoju žiadosť byzantskému cisárovi Michalovi III.
-
Solúnski bratia Konštantín a Metod roku 863 prekročili Dunaj. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že to bolo pri Komárne. V ich sprievode bolo niekoľko kňazov slovanského pôvodu ako Klement, Vavrinec, Angelár ...
-
Ďalšiu výpravu proti Rastislavovi viedol Ľudovít Nemec roku 864 a ešte ďalšiu roku 869.
-
Konštantín, nazývaný Filozof, zomrel 14. februára 869. Pochovali ho v Kostole sv. Klementa (Sant Clemente) v Ríme.
-
Rastislav umrel v roku 870 za neznámych okolností. Frankovia vypichli zajatému veľkomoravskému vládcovi oči a väznili ho v niektorom z bavorských kláštorov, kde aj zomrel.
RASTISLAV