Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Vulkány na Slovensku

22. 10. 2009

VULKANITY ŠTIAVNICKÝCH VRCHOV

 

 

Vlastimil Konečný et al., Geologická mapa Štiavnických vrchov
a Pohronského Inovca, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra,
Bratislava, 1998.

 

 

 

    Štiavnický stratovulkán a vulkanické štruktúry pri jeho okrajoch vystupujú v západnej časti stredoslovenského neovulkanického areálu.
Spodnú stavbu štiavnického stratovulkánu reprezentujú zvyšky bádenského stratovulkánu. V spodných úrovniach stratovulkanickej stavby sú prítomné vulkanoklastiká, vyššie dominujú lávové prúdy pyroxenických andezitov a pyroxenických andezitov s premenlivým obsahom amfibolu a biotitu ( amfibol, (biotit), často sklovitých. Spodnú stavbu prenikajú početné intrúzie andezitových porfýrov. V južnej a juhozápadnej časti bádenského stratovulkánu sa uloženie vulkanických produktov prevažne v podobe epiklastických súvrství uskutočnilo v morskom prostredí v litorálnej až sublitorálnej zóne. Výplň kaldery sformovanej v období vrchného bádenu až spodného sarmatu tvoria prevažne efuzívne a extruzívne telesá amfibolicko-biotitických andezitov studenskej formácie so sporadickejším zastúpením vulkanoklastických hornín.
    V oblasti hrasti je denudáciou odkrytý subvulkanický intruzívny komplex, reprezentovaný v centrálnej časti intrúziou granodioritu zvonovej formy (bell jar) a dioritovým telesom pri jej severnom okraji. Granodioritovo-dioritová intrúzia je umiestnená v prostredí hornín predvulkanického podložia. Štokovo-dajkové intrúzie granodioritových porfýrov (intruzívny komplex Zlatno), situované prevažne pri periférii granodioritovej intrúzie, prenikajú až do spodnej stratovulkanickej stavby. S intrúziami sú späté prejavy skarnovo-porfýrovej polymetalickej mineralizácie. Podobný intruzívny komplex s orientáciou v smere S-J, s polymetalickou mineralizáciou skarnovo-porfýrového typu vystupuje aj na jz. svahu stratovulkánu v oblasti pukanskej hrasti - tatiarsky intruzívny komplex. Ložné intrúzie (silly, lakolity) kremito-dioritových porfýrov intruzívneho komplexu Banisko sú umiestnené pri rozhraní podložia a spodnej stavby, v rámci spodnej stavby, prípadne až na báze výplne kaldery. Dajkové roje kremito-dioritových porfýrov orientované prevažne v smere SV-JZ až SSV-JJZ sa vyznačujú úklonmi v smere od centrálneho bloku.
    Produkty mladšieho sarmatského vulkanizmu sú v úvodnej etape vulkanickej aktivity reprezentované explozívnymi produktmi amfibolicko-pyroxenických andezitov s biotitom v podobe popolovo-pemzových prúdov a pemzových tufov ladzianskej formácie, uložených na južnom svahu v morskom prostredí. Nasledujúce efúzie pyroxenických sklovitých andezitov komplexu Humenica sú uložené v jz. časti kaldery. Lávové efúzie pyroxenických andezitov, často sklovitých a leukokratných, tvoria rozsiahle lávové príkrovy na jz. svahu stratovulkánu (baďanská formácia). Vulkanoklastické horniny prevažne v epiklastickom vývoji (pieskovce, konglomeráty) a redeponované tufy sú v jz. časti periférnej zóny vulkanickej uložené v morskom až brakickom prostredí. Nasledujúce produkty explozívnej aktivity amfibolicko-pyroxenického andezitu s biotitom v podobe pemzových tufov (bielokamenské súvrstvie) sú uložené v rámci kaldery a na dne paleodolín na sz., s. a sv. svahoch stratovulkánu a v ich nadloží lávové prúdy amfibolicko-pyroxenických andezitov s biotitom sitnianskeho komplexu. Obnovenie explozívnej aktivity predstavujú erupcie popolovo-pemzových prúdov, ktoré podľahli zváraniu so vznikom typických ignimbritov - drastvická formácia. Ignimbrity v rámci kaldery dosahujú 280 m a pokračujú vo výplni paleodoliny na západnom svahu stratovulkánu do priestoru Obýc (vzdialenosť cca 28 km). Produkty mladšej aktivity amfibolicko-pyroxenického andezitu breznického komplexu tvoria na severnom svahu stratovulkánu výplne paleodolín smerujúcich na sever do oblasti Kremnických vrchov. Priesilský komplex (amfibolicko-pyroxenický andezit) tvorí výplne paleodolín na západnom svahu stratovulkánu a vystupuje v oblasti Kozmálovských kopcov. Lávové prúdy v dôsledku kontaktu s morským prostredím podliehali brekciácii hyaloklastitového typu. Na jz. až z. svahoch stratovulkánu sa v závere sformoval mocný komplex lávových prúdov pyroxenických, často sklovitých andezitov. Záver andezitového vulkanizmu predstavujú produkty bazaltoidných andezitov (dajky, neky, ložné intrúzie a lávové prúdy) v jz. časti Žiarskej kotliny, sporadické neky a dajky sz. od Sklených Teplíc, v oblasti Vtáčnika a lávový prúd pri jz. okraji regiónu (Mochovce).
    Štiavnický stratovulkán sa pri jv. až v. okraji stýka s produktmi spodno- až strednobádenského andezitového vulkanizmu (vinická, čelovská a neresnícka formácia), s produktmi sarmatského vulkanizmu (formácia Javoria, sielnická a turovská formácia) a v sz. časti s produktmi Vtáčnika (plešinská a vtáčnická formácia). Do severných okrajov stratovulkánu zasahuje štruktúra kremnického grabenu vo vrchnej časti s výplňou v podobe efuzívneho komplexu amfibolicko-pyroxenických amdezitov stránskeho komplexu vrchnobádenského veku. Na graben je naložená mladšia štruktúra Žiarskej kotliny - grabenu, vyplnenej produktmi vrchnosarmatského vulkanizmu.
    Produkty ryolitového vulkanizmu jastrabskej formácie (vrchný sarmat-panón), ktoré sledujú zlomovú zónu pri západnom okraji hodrušsko-štiavnickej hrasti a pokračujú pri východnom okraji Žiarskej kotliny do Kremnických vrchov, sú reprezentované tufmi, epiklastikami a lávovými telesami extruzívnych dómov, lávových prúdov, ložnými intrúziami a dajkami. Aktivita ryolitového vulkanizmu časovo koinciduje s formovanín hodrušsko-štiavnickej hrasti. Zlomové zóny pri východnom okraji s priebehom SV-JZ, s úklonmi na JV 50-70( boli využité pri vzniku drahokovových a polymetalických žíl štiavnického rudného poľa.
    Záver vulkanickej aktivity reprezentujú produkty vulkanizmu alkalických bazaltov v podobe lávových prúdov (lávový komplex jz. od Zvolena a lávový prúd jz. od Krupiny) a bazaltové neky pri Banskej Štiavnici. Najmladším prejavom vulkanickej aktivity je bazaltový troskový kužeľ Pútikov vŕšok s lávovými prúdmi, ktoré prekryli risskú terasu Paleohrona (pri Novej Bani).

 

 
Reklama